Island si ma našiel

Autor: Martina Trginová | 19.8.2014 o 13:22 | (upravené 20.8.2014 o 12:09) Karma článku: 6,78 | Prečítané:  1810x

"Martina, mohli by ste mi prosím ihneď zavolať? Uvoľnil sa nám jeden lístok smer Island, odlet je zajtra. Rada by som vás tam poslala. Nicol." Neverila som vlastným očiam. Tep srdca mi v momente stúpol zo 75 na 150. No i keď sa v hrudi ozývalo toto hlasité bicie, určitým spôsobom akcelerujúca melódia prinášala mojej duši harmóniu." Čarovný domov elfov a trollov, kúsoček zeme, ktorý akoby bol k našej planéte prilepený odinakiaľ. A to všetko dokreslené obdivuhodnou krajinou." Predstavivosť napĺňala moje vzrušenie ako balón, chystajúci sa každú chvíľu prasknúť. Obdržala som všetky potrebné informácie a vyrazila vpred doposiaľ nesplnenému snu. Nadšenie sa vo mne dalo krájať!

Sediac v lietadle som si v hlave robila tichú revíziu zbalených vecí. Predsalen, bola som v kvalitnom zhone, čo ak som na niečo zabudla? Predpoveď počasia sľubovala niečo medzi 7 až 10 stupňov. Pomerne dosť na začiatok Mája, vzhľadom k faktu, že sme tak blízko severného polárneho kruhu. Island z neho doslova visí ako prívesok z náhrdelníka. Počasie bolo však to posledné, čo ma trápilo. Tu človek aj tak nikdy nevie. Prečo inak by ste odvšadial počuli najznámejšie (a výstižné) príslovie: "Ak nie ste spokojní s aktuálnym počasím, počkajte si 10 minút, ono sa zmení". V kufri som tak mala všetko od plaviek po zimnú bundu. Preto som mohla revíziu s kľudným svedomím uzavrieť.

"Posádka, pripravte sa na pristátie!" Vďaka hlbokému hlasu pilota, som sa začala konečne sústreďovať na destináciu, do ktorej sme sa blížili. Pri pohľade z okna ma už vítalo kučeravé pobrežie ostrova "obrastené" fjordami, obmývaných ľadovo modrými vodami Atlantického oceánu. Po prvýkrát v živote moje oko videlo túto mrazivú krásu. No sopky, ktoré našťastie spokojne spali prikryté snehovou čiapočkou, vo mne beztak budili rešpekt. Bublajúce vriace hrnce, ktoré sa rozhodnú vykypieť kedykoľvek sa im zapáči. Pocítila som nevídanú pokoru voči sile Matky Zeme. Zrak mi zrazu zablúdil doprava. Na juhovýchode sa črtala obrovská biela masa. "To je Vatnajökull, najväčší ľadovec na ostrove", oznamuje mi prísediaca. Divokosť vo svojich kontrastoch, živá krajina hodná úcty. "Čo všetko ma tu postretne?", položila som si v duchu rečnícku otázku.

A tak som tu. Prechádzam sa cestou Saebraut tiahnucou sa popri pobreží v Reykjavíku za denného svetla, ešte aj o deviatej večer. A v ušiach mi hrajú obľúbené tóny Ólafura Arnaldsona. S tvárou nastavenou drsnému severskému chladu, farbiacou moje líca doružova. Ešteže ma tie pocity nadšenia neustále hrejú na duši. Kto by čakal, že v tak priestrannej, naoko nehostinnej krajine, možno nájsť spojenie so svojím ja tak ľahko? Na ulici, po ktorej okrem mňa nekráčal vôbec nik, som sa paradoxne cítila veľmi príjemne a útulne. Takmer ako doma. Pocit radosti sprevádzal konštantný, priznávam trochu prihlúply úsmev. Čo narobím, keď sa mi duša kúpala v blaženosti? Plíživý vietor vanúci z oceánu však dráždil moje nozdry natoľko, až prerušil sieť mojich rozlietaných myšlienok.

A potom mi to došlo! Človek sa môže cítiť pohodlne a šťastne kdekoľvek v tomto rozmanitom svete. Všetko nevyhnutné si nesie v sebe. Stačí mať len otvorenú myseľ a srdce, schopné vdychovať a súznieť s duchom objavovanej krajiny.

Toto poznanie, cennejšie než akýkoľvek suvenír, si zo Zeme ohňa a ľadu odnášam domov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?