A,B,E? Sortiment je bohatý (Žltačková odysea, časť tretia)

Autor: Martina Trginová | 3.7.2014 o 13:53 | Karma článku: 8,90 | Prečítané:  1560x

Ráno ma už tradične zobudila sestrička s ospravedlnením, že mi musí zas odobrať krv. Mala som ju rada, bola milá, usmievavá a vpichy od nej boleli vždy akosi menej. No po štyroch dňoch strávených v nemocnici na Srí Lanke som už mala 10 odberov a moje ruky boli modré ako šmolko. Nečudo, že sama chúďa sestrička začínala byť zúfalá, z ktorej ruky mi krv vezme tentoraz. Nebolo príliš na výber.

Po raňajkách ma zobudil doktor so žiadosťou, aby som kontaktovala Samalie, môjho nemocničného anjela a vypýtala číslo bločku z testu na hepatitídu A a B. Moja diagnóza ešte stále nebola potvrdená, ani vyvrátená. Prečo som si ich ale mala pýtať od nej? Testy sa robili v súkromnom laboratóriu mimo nemocnice, v ktorej som ležala. Ešte v prvý deň tam Samalie odniesla vzorky, vyplatila účet a oznámila, že výsledky budú známe až o 5 dní. Ak by som nemala ju, neviem ako by sa tam tie vzorky dopravili. V nemocnici na to pracovníka určeného nemali. No myslím, že nejaký by sa našiel hneď potom, čo by som ponúkla finančnú odmenu. 

Doktor nezvyčajne naliehal. Vraj ich chcú kontaktovať, aby urýchlili výsledky a celé to zaobalil do slovíčka URGENTNE. Neskrývala som radosť z preukázanej iniciatívy kompetentných. Možno sa konečne spamätali a pochopili to, o čom som sa s nimi naťahovala pomaly štvrtým dňom. Že budem musieť v nemocnici ostať aspoň dovtedy, kým neprídu výsledky a nebudeme si s diagnózou na istom! Nemocnicu som totiž stála peniaze, keďže zdravotná opatera je na Srí Lanke v štátnych zariadeniach zdarma aj pre cudzincov. No neprekvapilo by ma, kebyže ma len tak pošlú domov. Ešteže som veľmi nemala kam ísť. Slovo urgentne ma tak síce potešilo, no myslím, že chceli poznať diagnózu čo najskôr, aby ma mohli vybavenú poslať "o dům  dál". Medzirečou totiž jeden z praktizujúcich študentov naznačil, že by ma v prípade nepotvrdenia oboch typov žltačky, museli transportovať do nemocnice v hlavnom meste Colombo. Tam vraj majú lepšie vybavenie.

Na výber som mala z týchto možností: žltá chrípka, žltačka A a B. Brušný týfus vylúčili krvné testy, ktorých výsledky mi oznámili už včera. Z cukroviniek čierny princ som teda zvolila najmenej horkú predposlednú možnosť a začala sa modliť za žltačku typu A. 8 hodinový presun tam odkiaľ som prišla, po prašných cestách plných výmoľov bolo to posledné, po čom som v mojom stave túžila. Zaujímavé, ako zrazu človek dokáže akceptovať najmenšie zlo, keď už je beztak dosť zle. Počas hospitalizácie som mala odrazu mnoho času, ktorý som využívala na triedenie rôznych myšlienok. 

Keď nadišiel čas vizity, doktor bol nečakane milý a dokonca mi všetko vysvetlil bez toho, aby som musela plytvať energiou na otázky. Hladina bilirubínu mi stále stúpala aj napriek podávaným antibiotikám, do čoho som mala posledné dva večery ešte zvýšenú teplotu. Zrejme začínal mať obavy. Po skončení vizity za mnou prišla Mithila, jedna z praktikantiek. V tejto nemocnici študenti praxovali bežne a bolo ich tu dosť. Vďaka čomu som sa trochu cítila ako v seriáli Klinika Grace. Pri jednom z rozhovorov, ktorým som si krátila inak nekonečne dlhý čas čakania mi naznačila, že doktori začali zvažovať variantu žltačky typu E. Ani som netušila, že taká vôbec existuje a nevedela aký postoj mám k tejto alternatíve zaujať. Je to dobré a či zlé? Lepšie alebo horšie? Bolo mi to už jedno. Len aby KONEČNE zistili čo mi je! Zúfalstvo s rezignáciou ako na hojdačne sa neúnosne predierali na povrch.

Poobede mi odobrali krv a poverili Samalie, ktorá medzičasom doniesla číslo žiadaného bločku, aby do laboratória vzala nové vzorky. Doktori nechceli čakať na výsledky, ktoré budú beztak známe v pôvodne sľubovanom termíne. Sortiment cukroviniek Čierny princ sa tak rozšíril o "pochúťku" s citrónovou príchuťou pímena typu E. Začínalo ma štvať, že aj napriek zhoršujúcemu sa stavu, stále neviem čo mi je. Fyzicky som sa cítila stále horšie a psychicky bezmocnejšie. Akonáhle sa potvrdí diagnóza, chvíľu poležím, dám sa dokopy a o tri týždne budem môcť chodiť po Himalájach, utešovala som sa. Letenku som už mala kúpenú a nepripúšťala som možnosť, že by mi tento plán mohlo prekaziť niečo ako žltačka. Samozrej, naivne som sa len mýlila. Predomnou bola ešte dlhá cesta a Nepál sa veru na programe ani len neobjavil. Hold, keď treba, život vie zamiešať kartami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?