Agra, Uttar Pradesh, India

Autor: Martina Trginová | 14.8.2012 o 8:18 | Karma článku: 10,03 | Prečítané:  819x

Ágra. Kde to do kelu je? Ešte aj na indickej ambasáde vám ju opíšu ako veľkú dedinu. A pritom to znie tak exoticky. No keď sa povie Tádž Mahál, hneď každý vie koľká bije. Ahaaa, to je ten obrovský biely mramorový kolos neďaleko Dillí, jeden z najfotogenickejších a najznámejších objektov sveta, symbol Indie i nehynúcej lásky dávnych čias. No Ágra, to nie je len Tádž Mahal.

Toto starobylé centrum je expertom v prevlekoch. Pre tých, vyžívajúcich sa v histórii a jej pamiatkach, môže mať nádych raja na zemi, ale len dovtedy, kým tu nestrávia viac ako deň. Ktorý mimochodom bohate stačí na videnie toho najnutnejšieho. Dlhší pobyt však dokáže byť zdraviu nebezpečný. A to nielen preto, že ide o 20-te najznečistenejšie mesto celej Indie, čo pociťuje aj chudáčik starý Tádž Mahal a jeho žiarivo biely nádych, ktorý má už dnes len podobu akéhosi nažltlého povlaku. Podľa mňa nie je náhoda, že sa práve tu nachádza najväčšia a najznámejšia psychiatrická nemocnica celej krajiny, tzv. Págal Hospital, na ktorej adresu ostatní Indovia radi žartujú. No domáci, sú na svoje rodisko patrične hrdí a dokážu vám o ňom rozprávať hodiny. Pre tento jav mám však pochopenie. Sama totiž viem, ako to s ružovými okuliarmi pána Lokálpatriota chodí.

Povedia vám napríklad, že tadiaľto tečie jedna z posvätných riek Jamuna, lemujúca skutočne nádherný Tádž Mahál.

DSCN0742.JPG

Priznám sa, mala som pred touto pamiatkou rešpekt. Asi preto som si ju najprv obhliadla z diaľky bahenného brehu rieky (fotka), neďaleko záhrad Mehtab. Tak ozajstne, ako sa patrí, som sa ju odvážila navštíviť až tri mesiace po mojom príchode. Mala som strach že si ju príliš zidealizujem na základe reputácie, akou oplýva a ak by sa mi nepáčila, príde už povestné sklamanie. Opak bol však pravdou. Presne ako v prípade Eiffelovej veže v Paríži. O tejto pamiatke môžete počuť desiatky príbehov (ako, že všetkým úbožiakom podieľajucich sa na stavbe následne odťali ruky, aby už nikdy nemohli zostrojiť niečo tak krásne) a môžete vidieť stovky obrázkov, no aj tak vás dostane svojou majestátnosťou a atmosférou, ktorú sa nebojím prirovnať k magickej. Možno aj preto stál na mieste, ktoré dnes zdobí hrobka slávnej Mumtáz Mahál, údajne chrám. Naši ľudskí predkovia mali na podobne energetické miesta nos. Len škoda, že nám to už neostalo.

1862.jpg

1901.jpg

P1030823-001.jpg

Taj Mahal in year 2011

Ďalej by taký Ágran nezabudol dodať, že Taj Mahal je najkrajší za svitu splnu, kedy sa mesačné lúče odrážajú od hlavnej kupoly tak, až dozlatista roztrblietajú celý jej povrch. Údajne najideálnejšie je obdobie jesene, konkrétne Október. Táto "podívaná" je však dostupná iba pár dní v roku, ohraničená počtom ľudí 50 na pol hodinu.

Hneď po Taj Mahale by sa pochválil Červenou pevnosťou, tzv. Lál Kilá, ktorá je naozaj červená. Ide o jednu z najvýznamnejších pevností svojej doby, za ktorej hrubými múrmi sa skrýva hotové mesto, plné palácov, chrámov a záhrad.

P1030686.jpg

P1030689.jpg

P1030780.jpg

Ágran by sa nezabudol zmieniť ani o Étmad Ud Dóla, skrátene Baby Tádž, ktorý sa na ten pravý síce podobá, ale čo tam po tom, keď jeho slávu aj tak nedosiahne.

P1010301.JPG

Nachádza sa tu však ešte jedna významná pamiatka umiestnená úplne odveci v severnej časti, mimo všetkých ostatných. Túto polohu považujem za kameň úrazu jej nedostatočnej slávy. A pritom ide o hrobku jedného z najvýznamnejších imperátorov mughalských koreňov Akbara Veľkého, nazývanú Sikandra. Sama neverím, že aj napriek tomu, že som tú stavbu videla niekoľkokrát, keďže sa nachádza neďaleko štvrte Khandári (ktorá disponuje najšialenejšou križovatkou vôbec, riadiacu policajtom v strede), tou, kde je toľko spomínaný Centrálny inštitút jazyka hindi, nemám ani jednu fotku.

To, čo vám už Ágran zamlčí je ale fakt, že ulice mesta sú špinavé aj pre samotných Indov. Čo vám tí odinakiaľ ochotne potvrdia. Tiež nepovedia, že rikšiari sú v Ágre jedny z nahorších a najviac zdierajúcich a ani to, že obchodníci zvyknutí na dobré peniaze turistov, sa neštítia klamať viac, ako je v inej Indii zvykom. A všetci sú dokonale prepojení. Preto si nemyslite, že ak vás pod rúškom historky o zablúdení vyložia pred obchodom plného kobercov, topánok a mramoru, ide o náhodu. Sú vopred dohodnutí a v prípade, ak niečo kúpite, majú z toho svoju províziu. Rovnako to funguje s hotelmi a reštauráciami. Na tom by nebolo nič zvláštne, deje sa to vlastne vo všetkých turistických centrách Indie, no nie v takej miere. V Ágre vás rikšiar zavedie do takej reštaurácie, kde vám do jedla naschvál zamiešajú otravu, aby vás následne mohli odviezť do nimi odporučenej drahej nemocnice (za čo zinkasujú tiež patričnú províziu). A robia to až dovtedy, kým niekoľko turistov na takto otrávené jedlo neumrie len preto, že to pravdepodobne zamilovaný kuchár trochu prehnal. Áno, aj také veci sa vo svete dejú. Peniaze kazia charakter aj ľuďom v inak vysoko nábožensky založenej Indii. No žiadne strachy, stalo sa to zopár rokov dozadu. Teraz by už mali byť reštaurácie Ágry v poriadku. I keď nezaručujem to a na základe vlastnej skúsenosti dodávam, že sa tu jedlom DÁ nakaziť. Vedeli ste napr. že existuje aj žltačka typu E, proti ktorej sa nedá očkovať? Ja nie, ale už to viem.

K chvíľkovému odreagovaniu sa a obaleniu nervov, ktoré si tu obaliť rozhodne treba, vám pomôže aj sladkosť nazývaná Petha, ktorou je Ágra tiež známa. Táto slabožltá a veľmi sladká kocka, ktorá sa na prvý pohľad javí ako sušený ananás, sa v skutočnosti vyrába z tekvice a nájdete ju všade. Význam pethy mi pripomína osud kúpeľných oblátok. Síce to nie je najlepšia sladkosť, aká v krajine existuje (taký Gulaab Jamoon či kokosové Barfi s pistáciami sú stokrát lepšie), no všetci to kupujú a nosia známym ako suvenír v prípade, že na mramorovú atrapu Taj Mahalu, ktorá zvykne byť z pravého mramoru len výnimočne, nemali peniaze. Okrem toho, sladkosti sú v Indii veľmi populárnym a tradičným darom. Vyjadrujú prosperitu, náklonnosť, no predovšetkým šťastie a to sa tu cení asi ako u nás soľ.

Aby som kapitolu Ágry uzavrela, ako cudzinec žijúci v nej postupne zistíte, že najlepší (medzinárodný) výber potravín majú v supermarkete Super Fresh, no lacnejšie je v malom obchodnom centre Big Bazáre, kde majú perfektnú zmrzlinu Kulfi. Až po niekoľkých týždňoch vám vlastne dôjde, že najbližšie máte aj tak do Višál Marketu, kde je len jeden druh mlieka, ale chodíte tam kvôli mega baleniu vždy akciového toaleťáku, ktorý je v Indii už beztak drahý. Ak ste vyznávačmi trhov, najindickejšie budú pre vás Sadar Bazár a Rádža Mandi bazár, hneď vedľa obľúbenej miestnej vlakovej stanice, kde vás pri okienku predaja lístkov už dobre poznajú, pretože tam často kupujete svoje priepustky na slobodu za poznaním. Nájdete si kaderníčku, ktorá vám síce za 100 rupií urobí schody, ale vlasy opäť dýchajú, tak je to vlastne jedno. V takej Indii by ste boli hviezda aj s oveľa horšou frizúrou, veď ste predsa biela. A potom, že Indovia nie sú rasisti (opäť by som našla pár príkladov, no vo všeobecnosti sú veľmi tolerantným národom). Pivo, či whiskey s ľadom ako je tu postbritským zvykom, vám bude najlepšie chutiť v baroch Metro Bar a Koh-i-Noor v štvrti Sandžaj Place. Názov ale nie je inšpiráciou značky českých ceruziek, to skôr naopak. Nenechajme sa oklamať asociáciou, ktorá príde úsmevná len nám. Koh-i-Noor bol jedným z najcennejších diamantov, tzv. kameň vládcov, ktorí mali tí indickí vo veľkej obľube. Dokonca bol uchovaný aj v spomínanej Červenej pevnosti, aby ho odtiaľ neskôr ukradli. No a takto by som mohla pokračovať až do rána bieleho. Nič nasledovné by už ale nebolo viac, či menej obohacujúce.

Takto som mesto žijúce v tieni Tádž Mahálu, čo rozhodne nie je úloha ľahká, videla a vnímala ja. Síce sme spolu nevychádzali najlepšie, čoho trpkosť možno cítiť z opisu, no po čase sme sa naučili tolerovať jedna druhú. Aj keď som sa dušovala, že sa sem už nikdy nevrátim, nedala by som ruku do ohňa. Nostalgia vie byť vec zákerná. A tak Ágra, nech je aká je, mi na tých osem mesiacov bola domovom a verte či nie, toto obdobie bolo síce jedným z najťažších, no zároveň najbohatším v doterajšom živote. Bohatým na skúsenosti, zážitky a ľudí, ktorých som tu stretla. Zbohom Ágra a snáď sa už na mňa nehneváš.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?