reklama

Čo sa za 20 dní na indickom intráku stihlo zmeniť

Presun z letiska v Delhi do Agry prebehol až na počudovanie pohodovo. Žiadne vredy, ani nervy. Akurát na mňa hneď vo vlaku počas spánku vysypal chlap prevážajúci svoj tovar, tonu vylúskaných arašidových šupiek. Asi aby som náhodou nezabudla, že som už v Indii. Bola som patrične unavená, tak som sa za jeho ospravedlňujúcej pomoci len oprášila a ďalej si v tom zvyšku rozkošne hovela, ako taká návnada pre slony. Pozorujúc z okna už dôverne známe okolie, sa ku mne zrazu priplížil trúfalý pocit pokoja, ba dokonca radosti. Však sa mi naspäť vôbec nechcelo, tak prečo mám na perách priblbý úsmev, ako keď čítate zamilovanú sms a všetkým naokolo je jasné o čo ide? Na rýpanie sa v mojom vnútri a podrobnú analýzu všetkého, čo mi prešlo hlavou, som už nemala síl. Tak som to uzavrela úvahou, že pôjde o eufóriu, spôsobenú blížiacim sa cieľom mojej cesty, keďže proces presunu z bodu A do bodu B zo srdca neznášam (akoby už konečne nemohli vymyslieť ten teleport?!).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Na prvý pohľad sa nič nezmenilo. Aj keď tie ulice sa mi zdali byť menej špinavé, ľudia menej otravní a dokonca aj ten vzduch bol akýsi dýchateľnejší. Izba pekne vyriadená a vyvetraná. Milujem svoju spolubývajúcu! Z poličky odpracem tri myšacie hovná (super, takže Jerry sa aj po troch vyháňacích akciách stále vracia. Prekvapuje ma to vôbec? Ani nie) a idem umyť zaprášenú tácku, aby som šla na večeru. Bolo krátko pred siedmou. Papad (niečo ako náš langoš, len viac olejové) s takými strukovinovými guličkami v omáčke. Hmm, mňamka. Ale viete čo? Ono mi to celkom chutilo. Žeby som musela fakt na určitý čas odísť do iného prostredia, aby som uvidela staré veci inými očami, alebo ešte nestihla prasknúť tá bublina okolo mňa, ktorú som si z domu doniesla? Tak, či onak, všetko malo čarovnejšiu príchuť a to sa mi páčilo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vybalila som kufor, pričom zo 4x vypadla elektrina a šla spať. Na druhý deň som v meste objavila super obchodík, kde majú všetky potreby na šitie, stužky od výmyslu sveta, baliace papiere, ozdobné hviezdičky a iné ligotavé oku lahodiace veci za smiešne nízke ceny. Ako správna žena, nakúpila som milión zbytočností a trielila na izbu pozabalovať darčeky pre baby. Doniesla som plný kufor slovenských sladkostí, ktoré mi akože mali vydržať minimálne dva mesiace. Keď som si ale predstavila, že zatiaľ, čo som sa ja doma štopala všetkými dobrotami ako taká hus, ostatné baby tu stále jedli to, z čoho mne bolo už týždeň pred Vianocami na grcanie. Prišlo mi ich ľúto a týmto som im chcela urobiť aspoň trošku radosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nahádzala som všetky balíčky do igelitky a vybrala sa z izby do izby. Mali ste vidieť tie ich žiariace oči. Vyzerali ako 5 ročné. Predsa len, dieťa sa skrýva v každom z nás. Bolo to milé a zároveň som si spravila prehľad, kto, kde a ako strávil prázdniny. Tak napríklad taká Oľga z Ruska sa stihla rozviesť s manželom, lebo vďaka odlúčeniu zistili, že to asi nebude ono. Po tom ako zmenila všetky svoje plány (keďže ju mal pán exmanžel prísť pozrieť do Keraly), šla si vygumovať mozog do Goy, kde to na prelome rokov žije z celej Indie asi najviac. Mala však haváriu na motorke a krásne si zrasovala ľavú nohu. Zaplatila 450 rupií za ošetrenie a vrátila sa na internát, s prázdnou hlavou, dokaličenou nohou a odhodlaním obrátiť novú, nepopísanú stranu. Mission completed. Aký poetický symbolizmus vzhľadom k faktu, že práve začal nový rok. Ako tak podávam darček Yumiko (Oľgina japonská spolubývajúca), odhrnie perinu a ukáže mi jej, pre zmenu pravú obviazanú nohu. To mi už nedalo a vybuchla som do smiechu. Pre Boha a ty si čo robila? Vrátila sa z Varanásí a keď šla tu v Agre kupovať zeleninu pre našu kuchyňu, zrazili sa za jej chrbtom dvaja rikšiari, z ktorých jeden vyletel a dopadol priamo na ňu. Tomu sa hovorí byť v nesprávnom čase na zlom mieste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Baby z Thajska ostali na internáte. Chúdence. Otvorila mi Čitnapha so zaslzenými očami. Pýtam sa, či je nachladnutá, alebo čo. V tom sa začne sťažovať, že už nemôže jesť toto jedlo (a to im rodičia posielajú thajské suroviny, aby si mohli v prípade núdze potajomky variť, keďže je to oficiálne zakázané). Viete si predstaviť ako ich tých pár sladkostí potešilo. Vystískala ma a bežala po slamenú nádobku z Thajska, aby mi ju na znak vďaky dala. Bol to super pocit. Babám z Vietnamu prišla kamoška z Mumbaja, ktorá doniesla hovädzie mäso a tak mali hody. Len nepochopím, prečo nešli do toho Bombaja oni a dobrovoľne ostali tu. Keď som vošla do izby Lotyšiek, jedna z nich práve písala mame email, aby jej v balíku poslala ryby v konzerve. Radšej som sa nepriznala, koľko Tresky som za ten čas doma stihla spáckať. Maďarka Anna ma ponúkla Vilmoš chľastom (aj ten je tu oficiálne zakázaný, ale niektoré pravidlá sú na to, aby sa porušovali), ktorý jej doniesli rodičia s frajerom, keď tu boli na vianočnej návšteve. Na oplátku som ju pozvala na jeden z domácej bošáckej slivovice, ktorou ma starký alebo ujo vždy zásobujú, za čo som im nesmierne vďačná. Iné dievčatá sa z výletov vrátili predčasne po tom, ako v Nepále minuli takmer všetky peniaze a v posledný večer uprosili v hosteli chlapíka, aby im dal extra zľavu, inak by nemali ani na lístok späť do Agry. Nepál bol ale úžasný a rozhodne neľutujú. To len mne prišlo trochu ľúto, že som to celé neabsolvovala s nimi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Človek je hrozné stvorenie, ja obzvlášť. Keď so tu tak sa len sťažujem a keď prídem z domu, tak mi je ľúto, čo všetko som mohla vidieť a zažiť. Vždy vymýšľam, už je to raz tak. Človek, nech je akokoľvek spokojný, je to len dočasný stav mysle a vždy bude túžiť po tom, čo nemá, ale mohol by. Aspoň u mňa je to tak. Na druhej strane to ale beriem pozitívne. Je to ako vnútorná hnacia sila, ktorá ma posúva vpred a častokrát mi pomôže prekonať aj samú seba. Čochvíľa to tu ale všetko skončí a preto treba uvažovať, čo ďalej. Máte nejaké nápady, či tipy? Dovtedy si to tu ale ešte precestujem čo to dá, keďže netuším, kedy a či sa sem najbližšie vrátim.

Martina Trginová

Martina Trginová

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu