reklama

Khajuraho, Madhya Pradesh, India

Po 7 hodinovom polospánku v spacom vozni z Agry do Kahjuraha, symbolu indickej pornografie, plného sošiek zobrazujúcich Kamasútru, kedy ma na striedačku budila zima prefukujúca cez škáry zavretého okna a hlasné chrápanie pre zmenu nie obstarožného Inda, ale objemnej Nemky, sme dorazili po pol hodinovom meškaní (čo je na Indiu slušný výkon, keďže tu neprekvapí ani také dvojhodinové meškanie). Išli sme na blink, takže aj keď sme mali všetko starostlivo naplánované, zvrat udalostí sme ponechali viac - menej náhode. Preto sme hneď na stanici vyspovedali pána v hnedej pletenej vestičke (áno áno, zima už dávno zaklopala aj na tie indické vráta), aby nám ten v zápätí oznámil, že autobusy z Khajuraha do Orchhy (našej ďalšej zastávky, do ktorej sme plánovali doraziť ešte v ten večer), chodia len ráno, či doobeda.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Pýtame sa teda na vlak. Odpoveď: 12:30 alebo 18:00 do 18 km vzdialeného Jhansi, odkiaľ si môžete vziať rikšu, zdôrazňuje. Zavčas rána sú ľudia zväčša plní energie, so sklonom k naivite a slepej viere, že sa budú rovnako nabudene cítiť aj o pár hodín neskôr. Preto len málokedy odhadnú situáciu. Sú jednoducho pripravení prežiť deň, ktorý je viac než pred nimi totálne naplno. Preto nečudo, že padlo rozhodnutie ísť na vlak o šiestej podvečer. Však predsa budeme potrebovať celý deň na prezretie voľne sa ponúkajúcej galérie indickej pornografie, v podobe sošiek zdobiacich 22 chrámov z pôvodných 85tich.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Khajuraho je totiž známe chrámami, ktoré sú doslova posiate výjavmi z Kamasútry, vďaka čomu sa miesto stalo známou turistickou atrakciou, lákajúcou pohľady mnohých. V tomto neveľkom meste sa nachádzajú 3 skupiny chrámov: južná skupina (3 chrámy), východná nachádzajúca sa v blízkosti starého mesta (4 chrámy) a klinec programu, západná časť, kde nájdete aj všetky ubytovne, reštaurácie a obchodíky.

Keďže sme mali v talóne celý deň, zvolili sme heslo pohoda, klídek, tabáček. Veď prečo sa náhliť, vkľude si do detailov poobzeráme to, čo mali Indovia v malíčku už pred tisícročím. A keďže chrámy sú od seba vcelku roztrúsené a s batohmi na chrbtoch sme boli na dennú cyklotúru príliš lenivé, objednali sme si na celodennú prehliadku rikšu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takto zavčas rána (bolo okolo 7 hodín), keď sa slnko ospalo dvíhalo na práve zobudenú oblohu a príroda sa po spadnutej rose mohla zhlboka nadýchnuť, mali chrámy o čosi čarovnejšiu atmosféru. Všade naokolo pokoj, ticho, nikde ani noha, len my a okolie. V tichosti sme obdivovali úžasné reléfy, ktoré menili svoju farbu v závislosti od uhla dopadnutých lúčov.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pri predstave, že tu tieto budovy nepohnuto stoja už viac než tisíc rokov, som opäť raz pocítila svoju malosť ako človeka v časopriestore a hlbšie tak prežívala videné. Samozrejme bolo vídať, že niektoré časti chrámov boli zreštaurované. Ostré, presné a novovyzerajúce hrany, či tvary kameňa, oproti tým viac pórovitým, s tmavším nádychom a značne zaobleným profilom. No i tak tie miesta mali silu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Architektúra to bola krásna, ale po pár takýchto chrámoch sa mi začali všetky podobať. Jediný, ktorý svojím výzorom nezapadal medzi svojich bratov, bol dženistický chrám (Jain Temple), vedľa ktorého sa nachádzalo skromné múzeum.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Skupinka chrámov neďaleko starého mesta.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Jedno mi však nesedelo. Kde sú tie výjavy z Kamasútry??? Nech som pozerala ako chcela, všade som videla len sochy bôžikov. Až mi milý pán strážca chrámu na jednom z nich vďačne poukazoval všetky tie, miestami až obscénne pôsobiace súsošia milencov A keby len milencov, kde - tu sa priplietlo aj zviera. Boli totiž dokonale skryté a nikdy sa nenachádzali v blízkosti bohov. Strážca mi bezostychu vykladal ako tu žena odkrýva sári, aby tak uľahčila škorpiónovi vchod do jej útrob, ktorý jej má dodať sexuálnu energiu. Bolestivá predstava. Inde mi zas ukazoval polohu 71, ktorú by našinec nazval jednoducho odzadu a na otázku koľko polôh má Kamasútra odpovedal, že 84. Aby som zbytočne nepohoršovala verejnosť uvádzam len tie z kategórie "ujde to".

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

71. Chudák z toľkej lásky aj stratil hlavu. Tentoraz doslovne.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Taktne skrytá dvojica. Každý predsa potrebuje súkromie.

Obrázok blogu

Po príchode k západnej, a teda hlavnej skupine chrámov, kde sa platí 250 rupií pre cudzinca, nás náš rikšiar ponechal osudu na 5 hodín.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tak toto veru musela byť drsná párty.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Keďže nič iné tam okrem tých chrámov, dvoch jazierok a múzea, obkoleseného predraženými obchodíkmi nie je, rýchlo sme pochopili, že sme to mohli obehnúť aj v kratšom čase a stihnúť tak vlak 12:40. Nieže by sme si dovtedy pokojnú atmosféru v duchu nastoleného hesla v chrámoch ďalej od centra neužívali, no tu v turistickom centre alias „malom Rusku", keďže tam boli z piatich turistov zaručene štyria Rusi, kde to žilo a pôsobilo preplnene a kde obchodníci výškou cien zdierali jedna radosť, sa jednoducho nedalo dýchať. Tento pocit občas vyprchal vďaka posedeniu v príjemných a originálnych reštauráciách na strechách budov, z ktorých ste sa mohli kochať príjemnými výhľadmi, no ku koncu, kedy sme už viac - menej len odrátavali ostávajúce minúty k odchodu nášho vlaku, to bola nuda. Keď je niečoho priveľa, človek sa toho rýchlo preje, aj takej indickej erotiky.

Obrázok blogu

Pohľad z originálneho sedenia na strome.

Obrázok blogu

Jazero číslo 1.

Obrázok blogu

Jazero číslo 2.

Obrázok blogu

Keď sme konečne dorazili na stanicu, zistili sme, že vlak je plný (ako inak) a tak padlo ďalšie z osudových rozhodnutí. Kúpime si lístok do General class, nemáme predsa inú možnosť a nejaké to miesto sa vždy nájde, nebude to predsa prvý raz, čo cestujeme touto triedou a nikdy sme s tým nemali až taký problém. Tie miesta na sedenie, aj keď na pol zadku, by sa aj našli, ale to, čo sa v tom vagóne dialo, sa ani po opísaní nedá dokonale pochopiť, to musíte proste prežiť! Mysleli ste si, že poznáte význam slova namačkaný? Aj ja som si to myslela, no v ten večer som svoju predstavu o namačkanosti značne prehodnotila. Po celom dni chodenia, obdivovania a nie príliš výdatnom spánku, sediac 5 hodín vo vlaku, v ktorom sme boli takmer jediné ženské stvorenia obkolesené hladnými indickými očami a v ktorom by som sa radšej nevidela, som mala sto chutí zakričať z plného hrdla, len tak, lebo toho už bolo príliš. Jednoducho sme to precenili, čo sa týka našich síl a situáciu, čo sa týka vlaku zase až hlboko podcenili. Našťastie sme z tejto vagónej džungle vyviazli bez ujmy. Toto je tá naivita cestovateľa zavčas rána, o ktorej som na začiatku hovorila. V ten večer som sa zaprisahala, že nabudúce sa už podobnému, rýdzo indickému zážitku obkľukou vyhnem. Ako sa však poznám, nevydrží mi to dlho.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Do Jhansi, mesta už len o kúsok vzdialeného nášmu cieľu, sme našťastie a naše veľké prekvapenie pricestovali bez meškania. Teraz už len o 11tej v noci nájsť rikšu, ktorá nás za prijateľnú cenu odvezie do 18 km vzdialenej Orchhy, kde, ako inak, nemáme zarezervovaný hostel, veď načo aj. Niekedy by sa naivita v našich hlavách dala krájať, no zároveň je to takto vždy o niečo dobrodružnejšie a zábavnejšie, keďže si nemôžte byť nikdy istí na čom vlastne ste. V Indii som si a ako viem tak aj ostatní známi, nikdy vopred nerezervovala hotel. Vždy sa niečo na mieste bezproblémov našlo. Ako aj tú noc. Síce, aj keď značne ustaté, no stále na vrchole svojich vyjednávacích schopností, sme museli majiteľa zo 10 minút lámať, aby nám dal dobrú cenu, no o polnoci sme už osprchované a spokojné odfukovali. Druhý deň v Orchhe priniesol ďalšie, tentokrát oveľa milšie prekvapenia, no o tom už nasledujúci článok.

Martina Trginová

Martina Trginová

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu