Rozbor Indie

Autor: Martina Trginová | 12.10.2011 o 3:49 | Karma článku: 9,90 | Prečítané:  736x

Alebo subjektívne zhrnutie najočividnejších faktov, ktoré vás v Indii istotne postretnú, rozdelených do kategórií, na základe piatich zmyslov.

Ako som už v článku opisujúcich dôvody, prečo som sa rozhodla vrátiť do Indie a začať študovať hindi jemne načrtla, India okamžite zapôsobí na každého. Či už v lepšom alebo horšom slova zmysle. Táto krajina najviac, z doposiaľ mnou navštívených štátov, atakuje všetky človeku dostupné zmysly. Preto som sa, na základe vlastného pozorovania, rozhodla rozdeliť niektoré z faktov, s ktorými sa za bežných okolností v Indii stretnete najčastejšie, zosumarizovať do nasledovných kategórií: čuch, sluch, chuť, hmat, zrak.

ČUCH:

Tomuto zmyslu dá India zabrať zrejme najviac zo všetkých. Cez nos sa do vášho vedomia dostáva každú sekundu množstvo prapodivných zápachov, o ktorých ste ani netušili, že by mohli existovať. Mnohé z nich sú pre vás nové a neviete si ich spojiť s ničím doposiaľ poznaným. A niet sa čo čudovať, keďže tieto zvláštne pavône nájdete pravdepodobne len na tomto subkontinente, prípadne jeho blízkom okolí a vo vašom vedomí si ich preto zadefinujete ako neopakovateľnú vôňu Indie.

Vo všeobecnosti ich však možno rozdeliť do dvoch vysoko objemných podskupín: vône a smrady. Špeciálne na ulici vás zastihnú nepopísateľné vôňe jedál, miešajúcich sa s vôňou uhlia a ohňom, na ktorom sú priamo pred vašimi očami pripravované. Nos pošteklia aj orientálne vône vonných olejov a tyčiniek, používaných v obchodoch a chrámoch, ktorých je viac než dosť. V Indii je chrám doslova na každom rohu. Chrámom, resp. oltárikom, pri ktorom sa dá modliť, môže byť aj obyčajná stena, stačí, že je na nej obrázok jedného z bohov, soška, čo to napísané červenou farbou, zopár kvietkov, sviečka so spomínaným vonným olejom a tradááá, chrám je na svete. Samozrejme nemám v úmysle vysmievať sa žiadnemu náboženstvu, plne ich rešpektujem, ale pokiaľ nevidíte hlboko do histórie a kultúry a nerozumiete plne všetkým zvykom a tradíciám, a teda nie ste rodenými Indmi, skutočne sa nie raz pozastavíte nad množstvom týchto, nazvime ich oltárikov, umiestnených tam, kde by to nik nečakal.

Z týchto a im podobným duchovným, či inak povznášajúcim typom vôní, vás ani nie o pár metrov od obchodu, kde to voňalo ako nikdy, vytrhne smrad kravského exkrementu, do ktorého ste len tak-tak nestúpili, či iný typ výlučku, ďalších voľne žijúcich tvorov v Indii. Tečúca otvorená kanalizácia, ktorá býva bežne upchaná odpadom, všetkému dodáva ten správny šmrnc a odpadky všade navôkol sú už len šťavnatou čerešničkou na torte podskupiny smradov. Aby som ich však aspoň trochu obhájila, Indovia skutočne nemajú veľa možnosti na vyhodenie smetí do koša, keďže tie sa na ulici aniv dopravných prostriedkoch takmer nenachádzajú. Mnohokrát som aj ja zo dve hodiny nosila v ruke lepkavý obal z nanuku, kým som víťazoslávne našla niečo podobajúce sa košu.

SLUCH:

Ťažko posúdiť, či je na tom horšie váš nos alebo uši. Povedzme, že v prípade Indie je sluch blízkym príbuzným, ak nie rovno bratom čuchu. Prvé, čo bez debaty začujete po príchode do tejto krajiny je sústavné trúbenie. Nakoľko svetelná signalizácia je skôr výnimkou a väčšie križovatky koriguje policajt v strede (úbožiak), týmto spôsobom dávajú vedieť, že prechádzajú, alebo vchádzajú do zákruty. To isté platí v prípade predbiehania. Veď prečo použiť len smerovku, keď si môžeme aj zatrúbiť? Väčšinou však nadobúdate pocit, že trúbia len tak z roztopaše alebo zo zvyku. Doprava v Indii je ale kapitola sama o sebe, takže o tom potom.

Vaše uši tu neobídu ani časté pokrikovania na vašu osobu. V tom lepšom prípade sa to začína a končí nevinným: „ Hello Madam," ktoré odbijete pozdravom. Tí odvážnejší si po formulke Hello madam, trúfnu aj na: „1 photo, please," čo sa dá tiež pomerne ľahko uhrať, alebo prežiť. No a tretí, najnepríjemnejší stupeň je spomenutý v kategórií hmat. Najviac ma však pri nákupoch baví veta: „Yes Madam, please come just look don´t buy, looking for free." Do kategórie sluchu ďalej zaraďujeme výkriky predavačov občerstvenia vo vlakoch, ktoré vás neustále budia z príjemných driemot, alebo zvuky tamburín, tlieskania a pospevovania počas omše, ozývajúcich sa z chrámu, ktorý je stopercetne neďaleko, práve v čase keď sa snažíte zaspať. Pri téme indická hudba, ktorá je podobne ako doprava kapitolou sama o sebe, netreba zabúdať na Bollywood a jeho hitovky s pološialenými, extra vysokými tóninami, ktoré miestami pripomínajú škrekot.

Samosatnú a špeciálnu podskupinu tvorí jazyk Hindi, ktorý zaplní váš orgán sluchu na maximum a ktorý okrem iného momentálne zapĺňa aj moju myseľ. Vyzerá to akoby kategória sluchu nemala žiadne pozitíva, čo samozrejme nie je pravda. Indická hudba je skutočne úžasná a sama som jej fanúšikom (aj keď dosť prieberčivým). Poväčšine sú ale tieto pozitíva nepriamo úmerné intenzite zvukov, čiže čím tichšie sú a čím menej sa vás týkajú, tým ste spokojnejší a vaša hlava menej pobolieva.

Prvé dve kategórie majú aj napriek svojej odlišnosti niečo spoločné. Nos i uši máte permanentne zapchaté a špinavé od prachu, ktorého je tu všade viac než dosť.

CHUŤ:

Táto kategória si vysluhuje prívlastok najpríjemnejšia, a teda aj jedna z najobľúbenejších. Možno krútite hlavou ako je to možné, keď v Indii je všetko príliš štipľavé a nedá sa to poriadne ani jesť. Omyl. Aj ten, kto príliš neobľuboval korenisté a štipľavé jedlá, ako napríklad ja pred mojim prvým pobytom, sa ich tu naučí mať po čase rád, alebo aspoň tolerovať, pričom dĺžka tohto času priamo závisí od typu človeka. Iná možnosť totižto nie je. V Indii je vo všeobecnosti všetkého príliš. Príliš veľa smradu, hluku, prachu, ľudia všetko príliš prežívajú, sú príliš ochotní (miestami až otravní), príliš úslužní (až je vám to niekedy nepríjemné), príliš emotívni (čo odrážajú najmä bollywoodske filmy), ale i príliš leniví (čo sa im pri tom teple ani nečudujem) a nedochvíľni, veľa toho nasľubujú a nesplnia atď. atď. IST - Indian Streching Time, v zmysle poviem, že prídem o druhej, ale v skutočnosti je to o tretej, je bežným prejavom toho, ako Indovia ponímajú čas. To, že si s ním nerobia ťažkú hlavu je zakomponované aj priamo v jazyku, kde slovo कल (kal) znamená včera, no zároveň aj zajtra. Charakter ich národa a prostredia v akom žijú, sa tak prirodzene prenáša aj do charakteru príchute pokrmov a jedál, ktoré si časom, verte či nie, obľúbi 95% z vás. Treba však rátať s tým, že jedlo bude opäť raz príliš štipľavé, či korenisté, chuť veľmi výrazná, dokonca až tak, že ju budete cítiť v koreni nosa, sladkosti budú prehnane sladké, až sa vám budú zdať príkre a pod. Dôležité ale je, že vám bude naozaj chutiť a raz, keď sa vrátite domov, začne váš jazyk po čase plakať a prosíkať o niečo podobné. A keďže mu to nebudete chcieť odoprieť, začnete doma zčasu načas vyvárať tieto orientálne mňamky, ktoré prilákajú aj susedov.

HMAT:

Ak ste si mysleli, že hmat ako jediný zo zmyslov nemožno atakovať, boli ste na omyle. V Indii je aj toto možné. Vrátim sa ku kategórii sluch, kde patria prvé dva stupne kontaktu indických ľudí s vami ako s bielym cudzincom, čiže sústavné zdravenie a snaha o nadviazanie dialógu. Tretím stupňom, ako už mnohí správne tušíte, je obchytkávanie. Mnohí sa vás budú snažiť dotknúť, špeciálne deti (čo je ešte jeden z tých príjemnejších variantov tohto stupňa). Pravdepodobne preto, že dotyk bielokožca im má v živote priniesť šťastie. Táto informácia však nie je overená a na 90% ide len o jednu z mnohých fám, ktoré poverčiví Indovia naozaj obľubujú a veria im. Indovia sú vo všeobecnosti na môj vkus až príliš poverčiví.

Intímnemu, v zmysle telo na telo kontaktu sa nevyhnete predovšetkým v preplnených vlakoch, alebo v tlačeniciach na trhu, či počas festivalov. Koža ako taká dostáva tiež poriadne zabrať, najmä počas extrémnych teplôt, kedy sa potíte akoby ste si zabehli maratón, alebo je obalená lepkavým povlakom, akoby ste práve vyšli zo sauny, za čo vďačíte vysokej vlhkosti, špeciálne počas obdobia dažďov. Príjemnejšími zo skupiny hmatov je dotyk rôznych druhov luxusných látok, ako napríklad pašmína, kašmír, či hodváb, alebo ohmatávanie reliéfov a zdobených priečelí, nachádzajúcich sa na budovách.

ZRAK:

Tento orgán je v Indii podrobovaný najväčším kontrastom zo všetkých. Na jednej strane má oko možnosť vidieť prekrásnu prírodu, akú si pamätá len z dokumentov v televízii, kochá sa neobyčajne honosnou architektúrou a nestíha sledovať všetky tie farby, ktorými je India priam posiata, najmä v podobe farebných sárí. Iná možnosť totižto nie je. V opozícii týchto nádher a úžasov stoja tie, pred ktorými by ste radšej zavreli oči, alebo ich ani nikdy nevideli. Zdeformované ľudské telá bez rúk, nôh, alebo s končatinami všelijak pokrútenými, modliaci sa a žobrajúci o peniaze. Alebo zanedbané bábätká, ktoré na rukách drží iné, ani nie 5 ročné dieťa. Špina všade navôkol a Ľudia vykonávajúci potrebu hoc aj rovno pred vami tak, že vidíte všetko, jednoducho lístok do prvého radu. Oku dá zabrať aj pohľad na nablýskané hotely, luxusné domy, pred ktorými stoja tie najdrahšie značky áut, či prešperkovaní ľudia z najvyšších vrstiev, ktorých bežne na ulici nestretnete, pričom oproti nejakej mega vily je rovno cez cestu najchudobnejšia chatrč, ktorá ani vodu nemá, nieto ešte elektrinu.

Tieto a im podobné obrazy občas pekne zabolia. Vyhnúť sa im ale nedá a preto nečudo, že si oko po čase radšej prestane všímať všetky tieto, bohužiaľ reálne absurdity.

 

Kto aspoň raz navštívil túto krajinu, si pri čítaní jej kategorizácie na základe piatich zmyslov, určite na mnohé spomenul a súhlasne pokýval hlavou.

Pre mňa táto krajina reprezentuje množstvo kontrastov a prekvapení, či už tých príjemných, alebo tých v podobe šokov, kedy aj nemožné je možným. India je krajina, ktorá mnoho dáva a naplní vás optimizmom a pokojom až po okraj. Zároveň však aj berie, v podobe vašej energie, nervov a peňazí. Aj napriek tomu, že India je skutočne lacná krajina a jedine tu som sa stretla s dôkazom, že niektoré veci môžu byť aj zadarmo, všetci vás budú vďaka farbe vašej pleti požadovať za boháča. Mali ste predsa dostatok na letenku, tak prečo nie aj niečo navyše pre nich. Pravidlo 2 strán, kedy všetko má svoj rub i líce, tu zrejme nadobúda najväčšiu platnosť. No aj napriek tomu, že sa tu cítite ako na hojdačke - raz hore, raz dole a miestami bytostne túžite po pocite stability, ktorý sa v Indii nadobúda len veľmi ťažko, nejakým spôsobom to tu máte skutočne radi. Samozrejme India nie je pre každého. Treba mať na ňu dostatočne silný žalúdok, či už doslovne, alebo v prenesenom význame. Je potrebná otvorená myseľ a mega dávka trpezlivosti (čo mi tu spôsobuje asi najviac problémov). Očarí mnohých, no srdce ukradne len niektorým. Rozhodne si však každý príde na svoje, o čom svedčí veta, ktorú budete tiež pomerne často počuť a dosť presne vystihuje systém v tejto krajine a všetko s Indiou spojené: „Everything possible."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?