reklama

Indický internát

alebo stručná fotodokumentácia ubytovania pre zahraničných študentov na univerzite Kendriya Hindi Sasthan Institute v Agre.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

V poslednom článku som slovne vyjadrila svoje čiastočné dojmy a pocity z ubytovania. Musím podotknúť, že moja výpoveď bola značne subjektívna a zároveň dofarbená prvopočiatočným šokom. Keď je človek z domu zvyknutý na určitý štandard, a veru že na dobré sa rýchlo zvyká, o to ťažšie sa zmieruje s novými, nazvime to bojovejšími podmienkami. S odstupom času si uvedomujem, že izba vôbec nie je taká zlá, ako na mňa po príchode do „holobytu" pôsobila. Po upratovacích prácach a následnom zútulňovaní a zvelaďovaní môjho a mojej Tadžikskej spolubývajúcej kráľovstva, to tu vyzerá celkom k svetu. Samozrejme toho zápachu na štýl zatuchliny sa nedá zbaviť zo dňa na deň. Aj tých pár plesní, či škvŕn na podlahe a po stenách človek prekryje len tak, že si ich prestane všímať. Ale konečne začínam mať pocit, že sa môžem aspoň ako tak z hlboka nadýchnuť. Môžem si preto navrávať, že proces aklimatizácie je po prvých dvoch - troch dňoch úspešne za mnou. Dokonca začínam mať tú izbu rada a možno určite sa mi z nej po tých deviatich mesiacoch bude ťažko odchádzať. Ktohovie. Veď posúďte sami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zo všetkých miestností je na tom asi najhoršie kúpeľňa. Sprchovanie výhradne v šľapkách a na vlastné riziko. Spomínaný vybuchujúci boiler bohužial nevidno.

Obrázok blogu

Budova internátu pre cudzincov. Ktovie, či tu raz budeme hrať napr. volejbal. I keď v tomto teple je akýkoľvek pohyb na slnku doslova utrpením. Hovoria však, že tu budeme mávať ranné hodiny jogy. Uvidíme...

Obrázok blogu

V pozadí kuchynka, v ktorej nám varia jedlo. My máme variť zakázané. Ono popravde, ani by nebolo kde, keďže niečo ako multikuchynka s mikrovlnkou, dvojplatničkou a podobne k dispozícii nemáme. Našťastie môžme používať aspoň dve chladničky.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Hneď v prvý deň sme vyfasovali túto tácku s lyžičkou a pohárom, z ktorej jeme raňajky, obed aj večeru. Príbor nám netreba, keďže strava má pomerne kašovitý charakter. Každý sa o tú svoju stará ako o oko v hlave, keďže ďalšiu by nám už zrejme nedali.   

Obrázok blogu

Každý deň to isté s jemnými obmenami. Na raňajky máme zväčša samosu plnenú zemiakmi s cibuľou a iné vyprážané veci s kečupom. Nechcem vidieť olej, v ktorom to pražia. Titul najhorších raňajok zatiaľ vyhráva toastový chlieb s maslom. Obed a večera sú si podobné. Roti (indický chlieb alias placka) s ryžou, k tomu omáčka na ryžu (daal), ktorá je viac tekutá, spolu s hustejšími zemiakmi a inými strukovinami, či varenou zeleninou k placke. Na obed máme ako bonus čerstvú zeleninu (paradajky, cibuľu a uhorky). Strava výlučne vegetariánska. Samozrejme môžme si nakúpiť vlastné potraviny, ak nám ponúkané jedlo v internáte nechutí, avšak, ako som spomínala, variť nie je kde. Plus zákaz dovážania pizze do hostelu, musia tiež všetci rešpektovať. Našťastie, strava je to posledné, čo mi tu prekáža. Niektoré baby si ale zvykajú horšie a preto do jedálne zavítajú len príležitostne. Platiť ale musí každý, či mu chutí, alebo nie. Cena je ale pomerne symbolická, takže niet sa čo sťažovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Jedáleň. Podobne vyzerá aj spoločenská miestnosť, kde máme jeden televízor, nádoby s vodou pre všetkých, stôl na stolný tenis a internet s ôsmimi vstupmi na kábel. Zatiaľ to stačí, ale keďže nás tu má byť viac než 50 báb, šípim v budúcnosti problémy s pripájaním sa, nakoľko každá z nás chce byť v kontakte s rodinou a priateľmi. Špeciálne keď internet z nevysvetliteľných príčin na deň, dva vypovedá funkciu, ako tomu bolo posledný víkend. 

Obrázok blogu

Pohľady zo strechy budovy internátu, v ktorom je miesto pre ubytovanie 100 zahraničných dievčat. Areál takzvaného Girl´s Hostelu je taký akurát, ani veľký, ani malý. V počte dve budovy (jedna pre zahraničné dievčatá a druhá pre tie indické), pár menších budov, v ktorých žije personál, plus niečo, čo sa tvári ako ihrisko, na ktorom je jedna zhrdzavená šúchalka (ako sa to povie spisovnejšie? šmýkalka?) s hojdačkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Treba uznať, že zeleň sa im tu drží dobre. Uvidíme ako to tu bude vyzerať, keď skončí obdobie dažďov.

Obrázok blogu

Budova internátu pre indické dievčatá, hneď vedľa nášho. V omnoho horšom stave ako tá naša. Samozrejme, cudzincom dajú to najlepšie čo majú, ako všade. U nás by tomu nebolo inak. Chlapčenský hostel (ktorý je inde ako ten náš, aby nedošlo k "stretom"), má tiež nie veľmi dobré podmienky. A preto, môžme byť rady, že bývame, kde bývame.

Obrázok blogu

Sušenie prádla pred budovou internátu pre indky.

Obrázok blogu

Tzv. playground v areáli so spomínanou šmýkalka. Tá hojdačka tam nakoniec nie je, neviem prečo som si nahovárala, že áno.

Obrázok blogu

Okolie.

Obrázok blogu

Časť Agry v pozadí. V noci je výhľad ešte krajší.

Obrázok blogu

Na záver som si pre Vás pripravila mini hádanku. Aké zvieratko sa ukrýva na poslednej fotografii? Nápoveda: jedno z mojich "najobľúbenejších", keď ich vidim v izbe na stene.

Obrázok blogu

Keď to tak zhrniem, za tú cenu, je to v podstate dosť luxus a mohlo to byť oveľa horšie. Dôležité je, že mám kde skloniť hlavu, mám čo jesť a piť a mám kde udržovať hygienu. Tento hostel mi tak dokonale uspokojuje väčšinu mojich primárnych potrieb. Čo viac k šťastiu treba, no nie?

Martina Trginová

Martina Trginová

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu